Okolie
Chránené územia
PR Martalúzka
(Prírodná rezervácia)
Rozloha: 155 ha
Vyhlasená: 1999
Kataster obcí: Šumiac, Telgárt, Liptovská Teplička
Charakter biotopu: Prirodzené lesné spoločenstvá a subalpínske lúky
Charakteristika územia:
Ochrana krajinársky hodnotného územia so skalným amfiteátrom, zachovanými lesnými spoločenstvami a biotopmi vzácnych a ohrozených
druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa viažu na prirodzené lesné spoločenstvá a subalpínske lúky.
Rezerváciu tvorí prírodný bralnatý amfiteáter s poliankou a s kaskádami Hnilca. Skalný amfiteáter vznikol eróznym pôsobením
snehu v tieni Kráľovej hole.
PR Martalúzka je ojedinelou ukážkou prechodu lesa do hôľneho pásma vo výškovom rozpätí 250 m zvýrazňujúca krajinársku hodnotu
územia. Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, severovýchodne od Kráľovej hole vo výškovom rozpätí 1320 - 1755 m n.m.
Z hľadiska regionálneho geologického členenia územie patrí do Veporského pásma a Kráľovohoľskej zóny. Je tvorené zbridličnatenými
granitmi a migmatitmi stredne- až hrubozrnnými . Spodná časť územia je tvorená efuzívnymi a subvulkanickými formami, dioritovými
a melafýrovými porfyritmi a tufitmi.
Na tomto území bol zistení výskyt viacerých chránených druhov flóry. K najcennejším patria: sitina trojzárezová, hôľnička
dvojradová, lipnica riedka, horec bodkovaný a jeden kriticky ohrozený druh vŕbovka ovisnutá.
Napriek tvrdým podmienkam je územie bohato osídlené viacerými druhmi obojživelníkov, plazov i cicavcov ako napr. mlok karpatský,
mlok vrchovský, skokan hnedý, vretenica severná, jašterica živorodá, svišť vrchovský, vlk dravý, medveď hnedý, rys ostrovid.
Vtáctvo je zastúpené druhmi ako labtuška vrchovská, vrchárka červenkastá, drozd kolohrivý a tetrov hôlniak. Za potravou
sem zalietavajú aj viaceré druhy dravých vtákov.
Územím prechádza žlto značkovaný turistický chodník zo Zadnej doliny a okrajom rezervácie prechádza modro značkovaný turistický
chodník smerujúci zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu.
NPR Meandre Hrona
(Národná Prírodná rezervácia)
Rozloha: 104 ha
Vyhlasená: 1980
Kataster obcí: Šumiac, Telgárt
Charakter biotopu: v minulosti extenzívne využívaná niva Hrona so slatinnou vegetáciou
Charakteristika územia:
Ochrana ojedinelej sústavy meandrov horného toku rieky Hron, s podmáčanými lúkami a výskytom chránených a zriedkavých rastlinných druhov.
NPR Meandre Hrona tvorí územie významné geomorfologicky, botanicky, krajinársky a esteticky. Nachádza sa v kotline medzi obcami Červená Skala
a Telgárt, je ohraničená štátnou cestou č. 66 a železnicou. Územie sa rozprestiera v nadmorskej výške cca 860 - 815 m.n.m.
Na pomerne rozsiahlej aluviálnej nive vytvoril Hron sústavu riečnych
 meandrov. Podložie tvoria
paleogénne a neogénne usadeniny vnútorných kotlín, ako aj kvartér. Okrajové podsvahové časti so zlými odtokovými pomermi sú zamokrené,
miestami tvorené slatinnými a rašelinnými sedimentami.
V minulosti extenzívne využívaná niva Hrona sa vyznačovala predovšetkým slatinnou vegetáciou. V závislosti od množstva obsahu CaCO3
vo vode, ktorá zamokrovala lokality, nájdeme na rozličných miestach rezervácie prvosienku pomúčenú, tučnicu obyčajnú, valeriánu
dvojdomú, vŕbu rozmarínolistú, ostricu sivastú, ostricu ježatú a ďalšie vzácne druhy. Veľký význam územia spočíva najmä v tom,
že na území Slovenska bola väčšina takýchto lokalít zregulovaná a tým zničená.
PR neprechádza žiaden turistický chodník.
NPR Hnilecká jelšina
(Národná Prírodná rezervácia)
Rozloha: 84,6 ha
Vyhlasená: 1988
Kataster obcí: Telgárt, Vernár, Stratená, Dobšiná
Charakteristika územia:
Hnilecká jelšina patrí do pôsobnosti dvoch národných parkov. Menšia časť z celkovej rozlohy sa nachádza vlastnom území NAPANT,
väčšia patrí k vlastnému územiu NP Slovenský raj.
Územie bolo vyhlásené za chránené za účelom ochrany zachovalých zriedkavých spoločenstiev nivy Hnilca s výskytom chránených
a ohrozených druhov flóry a fauny. Rozprestiera sa vo výškovom rozpätí cca 850 - 950 m n.m.
Hnilec ako hlavný riečny tok tejto oblasti odkrýva podložie karbonátových hornín mezozoika. Geologicky patrí územie k severogemeridnému
synklinóriu tvorenému v tejto oblasti nekrasovými horninami spodného triasu. Tento je zastúpený bridličnato-pieskovcovým súvrstvím.
Niva od prameniska Hnilca až po Dobšinskú ľadovú jaskyňu je jedinou, ktorá sa zachovala na vápenci v horskom stupni v nadmorskejvýške
900 - 1000 m. n. m. a patrí do karpatských podhorských jelšových lesov (Alnetum incanae carpaticum).
Nachádzajú sa tu viaceré chránené a ohrozené druhy rastlín. Najčastejším druhom je Žltohlav obyčajný a Prvosienka pomúčená. Optimum
rozšírenia má reliktný druh našej flóry Jazyčník sibírsky považovaný za zvyšok flóry z čias rozsiahleho zaľadnenia Európy na začiatku
štvrtohôr, ktorý patrí medzi chránené a ohrozené druhy Slovenska.
Toto územie patrí k významným biotopom vydry riečnej.
NPR Hnileckou jelšinou nevedie žiaden turistický chodník.
|
