Okolie
Národné parky
Muránska planina
Muránska planina predstavuje z hľadiska pestrosti, zachovanosti a koncentrácie prírodných hodnôt jedno z najcennejších území Slovenska. V roku 1976 bola
vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť, vzhľadom na jej mimoriadne prírodné hodnoty bola v roku 1997 prekategorizovaná na národný park. Výmera národného
parku je 20 318 ha a jeho ochranného pásma 21 698 ha.
Orografický leží v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, v geomorfologických celkoch Spišsko-gemerský kras, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Horehronské
podolie. Podstatnú časť územia predstavuje krasová plošina Muránskej planiny. Výškové rozmedzie NP je od 400 m.n.m. po 1439 m.n.m. Muránsku planinu tvorí
skrasovatená karbonátová doska, budovaná je prevažne svetlými triasovými vápencami. Je tu doposiaľ zaregistrovaných vyše 150 jaskýň, 15 priepastí, vyše
50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov - škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, ...
Rastlinstvo NP patrí medzi druhovo pestré, bolo tu zistených 1150 taxónov cievnatých rastlín, medzi nimi je množstvo chránených druhov, viaceré endemity
a subendemity. Lesnatosť územia dosahuje 90 %, zaujímavý je ostrovčekovitý výskyt kosodreviny.
Živočíšstvo NP je typickým zastúpením Karpát. Pravidelne sa tu vyskytujú všetky karpatské veľké šelmy, domov tu má napr. medveď, vlk, rys, mačka divá,
vydra, orol skalný, orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný. Zvláštnosťou Muránskej planiny je chov polodivokých koní pre potreby lesného hospodárstva.
Sídlo správy NP Muránska planina:
Revúca, 050 01
tel:058/442 20 61
fax.058/442 61 19
|
