Kráľova hoľa
Nadmorská výška: 1946 m
Lokalita: Nízke Tatry
 návštevná knihavšeobecné informácieturistický sprievodcafotogalériaokolie
 
úvod

Všeobecné informácie

Fauna Flóra Geológia Geomorfológia Podnebie Vodopis Ľudová kultúra História Ochrana prírody




Návštevný poriadok národného parku Nízke Tatry Zásady bezpečného pohybu v horách Kontakty Linky Cestopisy Predpoveď počasia
www.shmu.sk


Partner projektu kralovahola.sk





Všeobecné informácie

Ľudová kultúra

Ľudia od nepamäti osídľovali doliny a kotliny ležiace pod Kráľovou hoľou. Ľudová kultúra tu bola veľmi pestrá, vznikali tak rozdiely medzi jednotlivými obcami a to hlavne v nárečí, architektúre, zvykoch, odevoch a pod.

Hlavným dôvodom týchto rozdielov medzi obcami bola ich geografická poloha a zaradenie sa k danému regiónu. Obce ako Spišské Bystré, Vikartovce, Hranovnica ležiace pri rieke Hornád patrili do Spišskej župy, boli teda značne ovplyvnené dianím a udalosťami Spiša. Nárečie a architektúra v týchto obciach nesú taktiež črty typické pre oblasť Spiša.

Ľudovú kultúru Spiša formovali viaceré kolonizačné vlny (Nemci - baníci, valašská kolonizácia s goralskými a rusínskymi elementmi). V nadväznosti na to sa vyvíjal aj ľudový odev Spiša. Pod severnými svahmi Kráľovej hole sa nosil odev typický pre dolný Spiš. Výšivková výzdoba bola menej vyvinutá, výtvarné prvky na odeve tvorila doma zhotovená prietka.

Ďalšou, čo sa ľudovej kultúry týka úplne odlišnou časťou bolo územie rozprestierajúce sa pod južnými svahmi Kráľovej hole - Horehronie. Patria sem obce Heľpa, Pohorela, Šumiac, Telgárt a Vernár, hoci geograficky neleží v tejto časti, svojou architektúrou, nárečím a odevom sa radi k Horehroniu.

Táto oblasť sa svojím odevom a nárečím radila ku Gemerskej župe, bola to ale veľmi rozdielna a samostatne sa formujúca časť Slovenska. V posledných desaťročiach 19. storočia sa začínala rozvíjať výtvarná stránka odevu na Horehroní. S rozšírením výzdoby v 20. storočí sa rozčlenenie odevu do menších celkov ešte viac umocňovalo. Bola tu bohatá tradícia tkania, kožušníctva, spracovania vlny, najviac sa rozvinula výšivka s bohatstvom techník, ornamentálnych motívov, s neobvyklým ladením sýtych a tmavých farieb. Na strednom Slovensku je to jedna z oblasti s najbohatšou výšivkou.

Obec Liptovská Teplička ležiaca pod severnými svahmi Kráľovej hole tvorila hranicu Liptovskej župy. Nárečie, odev a architektúra bola ovplyvnená kolonizačnými vlnami (prišli nemeckí baníci, s valašskou kolonizáciou Rusíni a Gorali).

Hlavným zamestnaním obyvateľov pod Kráľovou hoľou bolo roľníctvo, drevorubačstvo, tesárstvo, výroba dreveného riadu a šindľa, výroba dreveného uhlia, chov dobytka, a pod.

Pod severnými svahmi v oblasti Spiša bolo rozšírené farbiarstvo. Bola to predovšetkým modrotlač, na ktorej v tejto oblasti prevládal belaso biely vzor. Pretože v celej oblasti (do prelomu storočia aj v mestách) sa nosil pôvodne ľudový odev, bola modrotlač jeho charakteristickou súčasťou. Šili sa z nej sukne, zástery, šatky i obliečky na periny.

Vzhľad obcí je dosť pestrý, čo súvisí z už spomínaným geografickým rozdelením tohto územia. Nájdeme tu potočnú radovú zástavbu, zrubové, zriedka kamenné podmurované domy, omazané a obielené domy so sedlovou šindľovou strechou, murované domy so sedlovou strechou, štítom a podlomenicou. Tam, kde bolo rozvinuté poľnohospodárstvo, zachovali sa typické gazdovské domy so všetkým príslušenstvom.

Samotná Kráľova hoľa ovplyvňovala umelecké cítenie ľudu pod ňou žijúcim, čo sa odrazilo na množstve ľudových piesní a básni, pod ktoré sa podpísali vzdelaní ľudia, ale aj obyčajný dedinský ľud. Asi najznámejšiu z nich - Na Kráľovej holi ... poznajú ľudia z blízkeho i vzdialeného okolia.

úvod | návštevná kniha | všeobecné informácie | turistický sprievodca | fotogaléria | okolie

© 2005 - 2017 mKs - Všetky práva vyhradené