Kráľova hoľa
Nadmorská výška: 1946 m
Lokalita: Nízke Tatry
 návštevná knihavšeobecné informácieturistický sprievodcafotogalériaokolie
 
úvod

Všeobecné informácie

Fauna Flóra Geológia Geomorfológia Podnebie Vodopis Ľudová kultúra História Ochrana prírody




Návštevný poriadok národného parku Nízke Tatry Zásady bezpečného pohybu v horách Kontakty Linky Cestopisy Predpoveď počasia
www.shmu.sk


Partner projektu kralovahola.sk





Všeobecné informácie

Vodopis

Oblasť Kráľovej hole je pramenisko najväčších Slovenských riek - Váhu (Čierneho Váhu), Hrona, Hnilca a Hornádu.

Čierny Váh tvorí jedno z dvoch ramien vytvárajúcich rieku Váh. Pramení v severnom svahu Kráľovej holi v nadmorskej výške okolo 1680 m.n.m. V oblasti Kráľovej hole sa doň postupne vlievajú potoky pretekajúce dolinami Malý a Veľký Brunov, Holičná a Ždiarsky potok. Vodácky je splavný od Liptovskej Tepličky, optimálne podmienky sú v mesiacoch apríl až jún. V minulosti (do konca 19. storočia) sa po Čiernom Váhu splavovalo drevo. Medzi osadou Čierny Váh a Nižný Chmelinec sa rozprestiera vodná nádrž Čierny Váh. Po 39 km toku sa spája z Bielym Váhom a vytvárajú spolu rieku Váh, čo je najdlhšia rieka Slovenska s celkovou dĺžkou 406 km. Názov rieky Váh je odvodený z latinského slova Vagus - blúdivý.

Rieka Hron, druhá najdlhšia rieka Slovenska s dĺžkou 298 km pramení pod východnými svahmi Kráľovej hole pod sedlom Besník v nadmorskej výške 980 m.n.m. V oblasti Kráľovej holi sa doň postupne vlievajú potoky Zubrovica (pramení pri sedla Snehová jama v juhovýchodnom svahu Kráľovej hole v nadmorskej výške 1650 m.n.m.), Stračaník, Čeremka, Havraník, Šumiacky potok pretekajúci Šumiackou dolinou a množstvo menších prítokov.

Horný tok rieky Hron vytvára medzi obcami Telgárt a Červená Skala NPR Meandre Hrona, vytvára tiež prirodzenú hranicu medzi Nízkymi Tatrami a Veporskými vrchmi. Rieka je vodácky splavná od obce Pohorelá, najvyšší prietok vody je od marca do mája.

Rieka Hnilec pramení v severovýchodnom svahu Kráľovej holi. Preteká PR Martalúzka, kde vytvára romantické kaskády a vteká do Zadnej doliny, kde opúšťa územie Nízkych Tatier. Ďalej preteká územím Národného parku Slovenský raj, kde vytvára množstvo romantických zákutí (napr. Stratenský kaňon), umelú vodnú nádrž Palcmanská Maša a po 89 km dlhom toku sa vlieva do Hornádu.

Rieka Hornád pramení pod severným svahom Kráľovej holi v úbočí kopca Jedliská v nadmorskej výške okolo 1050 m.n.m. Vytvárajú ho početné zdroje, ktoré sa spájajú v jednom koryte nad Vikartovcami. V oblasti Kráľovej hole sa doň vlieva potok Bystrá tečúci Bystrou dolinou. Po krátkom úseku typicky horského terénu preteká Hornád pod Vikartovcami do širšej Hornádskej kotliny s lúkami a poľami. Pod Hrabušicami opúšťa nízko položené dno Hornádskej kotliny a vytvára 11 km dlhý epigenetický kaňon Prielom Hornádu v severnej časti Slovenského raja.

Hlavnými zdrojmi vodnosti tokov sú zrážky (dážď, sneh), ale významné sú i podzemné vody v podobe sutinových prameňov vyvierajúcich v miestach styku s nepriepustným podložím. Toky v oblasti Kráľovej hole majú najväčšie prietoky v jarných mesiacoch. Tieto maximá súvisia s topením snehu, pri náhlom odmäku spojenom so zrážkami. Najmenšie prietoky sú v zimných mesiacoch.

úvod | návštevná kniha | všeobecné informácie | turistický sprievodca | fotogaléria | okolie

© 2005 - 2017 mKs - Všetky práva vyhradené